Rozšírenie fujary a jej rôzne typy Dnes sa akceptujú tri relatívne špecifické oblasti výskytu a teda aj pôvodu fujary: oblasť Priechodu, Podkoníc a okolia; oblasť Detvy, Hrioňvej, Očovej, Hrochote, Poník, Zvolenskej Slatiny a priľahlého okolia; oblasť gemersko-malohonská s centrom v Kokave nad Rimavicou (Kokava, Poltár, Tisovec, Klenovec, Turičky); Fujary možno rozdeliť na dva charakteristické typy: Priechodskú fujaru; Detvianskú fujaru.

Webmastri & copyright

Fujara je, resp. bola úzko viazaná na vymedzenú oblasť stredného Slovenska, etnograficky charakterizovanú ako Podpoľanie. Hypotézu o pôvode fujary na strednom Slovensku s kategorickou ureitosťou vyjadril Dr. Ladislav Leng v roku 1970, keď uviedol: "možno s určitosťou tvrdiť, že fujara ako osobitný druh vznikla v societe pastierského stavu na strednom Slovensku". Tento názor zdôrazňuje aj jej lokalizácia jej výskytu v úzko ohraničenom regióne, z čoho Dr. Leng usúdil, že fujara nemôže byť produktom valašskej kolonizácie, ktorá zasiahla oveľa väčšie územné celky Slovenska (od východu až po západnú, resp. severozápadnú časť nášho územia).

V období rokoch 1970, resp. 1975-1985 sa uskutočnil rozsiahly výskum spojený s dokumentáciou výrobcov a interprétov hry na fujaru. Zistilo sa, že aj interpréti z oblasti mimo uvedených vyčlenených regiónov mali pôvod v niektorej z týchto oblastí. Príkladom je Anton Ľupták, narodil sa roku 1908 v Látkach, žil na južnom Slovensku (Madačka) a zomrel vo Veľkom Krtíši. Podobne Martin Janšto, rodák z Hriňovej, nakoniec pôsobil v Brezovej pod Bradlom, či Jozef Libjak rodák z Detvy, ktorý žil v Lipovanoch a neskôr v Lutile pri Žiari nad Hronom. Medzi nich možno zaradiť aj Martina Sanitrára (1911-1982) z Kováčovej, rodáka zo Zvolenskej Slatiny. On sám autenticky uvádza:
"Veď keď sme prišľi zo Slatiny, s fujarou zme prišľi, Boh chráň, aby si ju starí otec bou zabudou v Slatine".

Autor textu: Karol Kočík
© Všetky práva vyhradené.